V máji som čítala o tyranovi v Amerike, čudákovi na cudzích pohreboch a o milovníkovi jazyka. Navyše mám tip na naj knihy z Noci literatúry.
Tento mesiac moja knižnica zaplesala, keď zbadala darček od Martinusu, a tak jej pribudli dva nové prírastky.
Loutkář
Loutkářa od Josteina Gaardera som si vyhliadla ako fanúšička jeho doposiaľ najznámejšieho románu o dejinách filozofie (určeného pre mládež) Sofiin svet. Autor v novej knihe stvoril výraznú a pútavú postavu Jakoba – starnúceho muža, ktorý si nahrádza chýbajúci rodinný život vytváraním fingovaných vzťahov so zosnulými. Alebo inak povedané, chodí na pohreby zo zábavy. Na stretnutie s pozostalými sa pripravuje dôsledne a stáva sa z neho nečakane dobrý spoločník. Aj v situácii, keď vyjde najavo, že jeho príbehy sú vymyslené, sa nájde osoba, ktorá mu začne dôverovať a vyhľadávať jeho spoločnosť. Dôležitú úlohu v príbehu hrá aj jeho najlepší priateľ alebo jeho alter ego.
Dej je skrátka namiešaný zaujímavo, no bohužiaľ kniha sa nezaradila k zástupu mojich obľúbencov. Nerada píšem o prečítanom negatívne, avšak tomuto románu chýbala akási charizma. Nezažila som tú túžbu otočiť ešte o stránku navyše a neprestať. Kniha nebola nudná, nechýbal jej ani spád, no skrátka sme si nesadli.
O tyranii
Dostala som sa do fázy, že nepozerám správy a aj headliny na spravodajských weboch prezerám len sporadicky. Trochu kvôli malému časovému fondu a trochu kvôli nedôvere. Ak ste narazili na podobnú stenu, no nechcete o svete počúvať len z ústneho podania, Timothy Snyder vám (tak ako aj mne) dáva výborný tip v kapitole 9 svojej knižnej novinky.
„Čítajte knihy“
Útla príručka (formou i obsahom sa táto knižka inak ani nedá nazvať) O tyranii (Dvadsať ponaučení z 20. storočia) vám odpovie na otázku, prečo sa naďalej zaujímať o spoločensko-politické dianie, keď už strácate ilúzie aj optimizmus. Knižka je tak myšlienkovo výživná, že by bola škoda prehliadnuť aspoň výňatok z najdôležitejších ponaučení. Ako píšem v tomto príspevku, táto kniha ma inšpirovala o súčasnej spoločnosti a politike viac čítať v knihách než v médiách.
Noc literatúry
Na moje potešenie som si tento rok opäť mohla odškrtnúť účasť na milom a inšpiratívnom podujatí Noc literatúry. Na trinástich neopozeraných miestach v Bratislave (strecha obchoďáku na Kamennom, podzemný CO kryt divadla na Laurinskej) sa čítali úryvky z trinástich súčasných diel svetovej literatúry. Podujatie vrelo odporúčam a tu sú diela, ktoré ma zaujali a možno sa ich chytíte aj vy:
Únava materiálu od českého autora Mareka Šindelku je emotívnym rozprávaním utečenca o zložitej a život ohrozujúcej ceste do Európy. Detailné opisy a emóciou nabité situácie zmenia pohľad Európana, ktorý rád tvrdí, že imigrantom nemáme prečo pomáhať.
Román Všetkým dňom koniec od Nemky Jenny Erpenbeck je namiešaný v piatich častiach s rôznymi závermi. Ak môžete knihy o osudoch malých ľudí na pozadí historických tém (od začiatku 20. storočia, cez svetové vojny až po súčasný Berlín) a o posúvaní hraníc dejín, neváhajte a choďte si po toto pozoruhodné dielo.
Tento mesiac som na nočnom stolíku nemala žiadne „zážitkové čítanie“ ako po minulé razy, no tip aj tak mám. Na Neviditeľné mestá (úryvok som zažila aj na Noci literatúry) sa chystám už od ich vydania, pretože sú kombináciou kvalitného textu a neuveriteľne krásnej a rafinovanej formy. Ilustrácie zbadáte až po odkrytí, no to už isto viete, veď o knihe sa hovorí stále, zvlásť po ocenení medzi Najkrajšími knihami Slovenska.
Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.
Jednoduchého farmára pošlú rodičia na počiatku 20. storočia študovať nové prístupy obrávania pôdy, no jazyk, knihy a literatúra ho pohltia tak, že nadosmrti venuje svoj život štúdiu a výučbe angličtiny. To je hlavná dejová línia románu Stoner od Johna Williamsa. Písala som o ňom obsiahlejšie, preto len zrhniem, že kniha pôsobí tak nenápadne a jednoducho, že po dočítaní si nedokážete vysvetliť, čo ju vlastne robilo takou pútavou. Okrem toho ju hodnou prečítania robí aj skvelá slovná zásoba a jazyk autora (prekladateľa).
Tento mesiac moja knižnica zaplesala, keď zbadala darček od Martinusu, a tak jej pribudli dva nové prírastky.
Loutkář
Loutkářa od Josteina Gaardera som si vyhliadla ako fanúšička jeho doposiaľ najznámejšieho románu o dejinách filozofie (určeného pre mládež) Sofiin svet. Autor v novej knihe stvoril výraznú a pútavú postavu Jakoba – starnúceho muža, ktorý si nahrádza chýbajúci rodinný život vytváraním fingovaných vzťahov so zosnulými. Alebo inak povedané, chodí na pohreby zo zábavy. Na stretnutie s pozostalými sa pripravuje dôsledne a stáva sa z neho nečakane dobrý spoločník. Aj v situácii, keď vyjde najavo, že jeho príbehy sú vymyslené, sa nájde osoba, ktorá mu začne dôverovať a vyhľadávať jeho spoločnosť. Dôležitú úlohu v príbehu hrá aj jeho najlepší priateľ alebo jeho alter ego.
Dej je skrátka namiešaný zaujímavo, no bohužiaľ kniha sa nezaradila k zástupu mojich obľúbencov. Nerada píšem o prečítanom negatívne, avšak tomuto románu chýbala akási charizma. Nezažila som tú túžbu otočiť ešte o stránku navyše a neprestať. Kniha nebola nudná, nechýbal jej ani spád, no skrátka sme si nesadli.
O tyranii
Dostala som sa do fázy, že nepozerám správy a aj headliny na spravodajských weboch prezerám len sporadicky. Trochu kvôli malému časovému fondu a trochu kvôli nedôvere. Ak ste narazili na podobnú stenu, no nechcete o svete počúvať len z ústneho podania, Timothy Snyder vám (tak ako aj mne) dáva výborný tip v kapitole 9 svojej knižnej novinky.
„Čítajte knihy“
Útla príručka (formou i obsahom sa táto knižka inak ani nedá nazvať) O tyranii (Dvadsať ponaučení z 20. storočia) vám odpovie na otázku, prečo sa naďalej zaujímať o spoločensko-politické dianie, keď už strácate ilúzie aj optimizmus. Knižka je tak myšlienkovo výživná, že by bola škoda prehliadnuť aspoň výňatok z najdôležitejších ponaučení. Ako píšem v tomto príspevku, táto kniha ma inšpirovala o súčasnej spoločnosti a politike viac čítať v knihách než v médiách.
Noc literatúry
Na moje potešenie som si tento rok opäť mohla odškrtnúť účasť na milom a inšpiratívnom podujatí Noc literatúry. Na trinástich neopozeraných miestach v Bratislave (strecha obchoďáku na Kamennom, podzemný CO kryt divadla na Laurinskej) sa čítali úryvky z trinástich súčasných diel svetovej literatúry. Podujatie vrelo odporúčam a tu sú diela, ktoré ma zaujali a možno sa ich chytíte aj vy:
Únava materiálu od českého autora Mareka Šindelku je emotívnym rozprávaním utečenca o zložitej a život ohrozujúcej ceste do Európy. Detailné opisy a emóciou nabité situácie zmenia pohľad Európana, ktorý rád tvrdí, že imigrantom nemáme prečo pomáhať.
Román Všetkým dňom koniec od Nemky Jenny Erpenbeck je namiešaný v piatich častiach s rôznymi závermi. Ak môžete knihy o osudoch malých ľudí na pozadí historických tém (od začiatku 20. storočia, cez svetové vojny až po súčasný Berlín) a o posúvaní hraníc dejín, neváhajte a choďte si po toto pozoruhodné dielo.
Tento mesiac som na nočnom stolíku nemala žiadne „zážitkové čítanie“ ako po minulé razy, no tip aj tak mám. Na Neviditeľné mestá (úryvok som zažila aj na Noci literatúry) sa chystám už od ich vydania, pretože sú kombináciou kvalitného textu a neuveriteľne krásnej a rafinovanej formy. Ilustrácie zbadáte až po odkrytí, no to už isto viete, veď o knihe sa hovorí stále, zvlásť po ocenení medzi Najkrajšími knihami Slovenska.
Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.
Komentáre
Zverejnenie komentára