Prečo sú Turci schizofrenici

Ak je hrdosť meno, tak česť je priezvisko každého Turka. Cíti sa ako Európan, no nechce sa nechať ovplyvniť Úniou. Spektrum názorov a životov Turkov pokrýva Vrah z mesta marhúľ.

Niektorí neznášajú Orhana Pamuka, ale všetci milujú Atatürka. Ten prvý sa vraj vysmieva z toho, ako si jeho krajania cenia svoju históriu a ako si nevedia nájsť miesto medzi Východom a Západom. Turci sú takí moslimskí Európania, európski nesmelí návštevníci.


Ten druhý je zase superhrdinom u všetkých Turkov bez rozdielu náboženstva či politického presvedčenia. Robil reformy a pozdvihol národ, to áno, taký národný dejateľ je ospevovaný azda všade. Zaujímavé však je, že každý do jedného obdivuje, ako Turecko priblížil Európe, západnému obliekaniu, demokratickým zákonom. Napriek tomu, že už dnes nie každý súhlasí s proeurópskym smerovaním krajiny.

Turci – Európania
Je Turecko baštou západnej civilizácie na Blízkom východe alebo chorým príbuzným Európy? Pri rozhovoroch s Instanbulanmi nemáme prečo pochybovať o ich európskosti – odklon od silnej islamskej viery, liberálne názory, voľnejší sexuálny život. Zaujímavé je, že hoci sa vo veľkých mestách žije odviazane až hedonisticky, nepripúšťa tento životný štýl spoločnosť, prieskumy, ani médiá.

Turci – mačovia

Avšak hrdosť Turka v sebe predsa len nezaprú. Aj medzi obyvateľmi veľkých miest je bežné, že páry spolu chodia, prenajímajú si spoločný byt, ale tým to veľa ráz končí.

„Ale prečo nemôžete ísť ďalej?“
„Opýtaj sa Turka či sa ožení s dievčaťom, ktoré nie je panna.“ 


Pre mnohých tureckých mačov je otázkou cti, aby žena bola panna. Nezaprú v sebe temperament, sú to sukničkári. Avšak túžia po pravej láske, čo je v ich ponímaní žena-panna, ktorú hoci budú dobývať a hnevať sa na ňu, že nechce sex, nepodvolí sa. A to na nej milujú, vtedy je hodná.

Turci – hrdí. Až prehnane

Najviac vás však zmrazí z kapitoly o vraždách v rodine. Alebo ak chcete, o prehnanej cti, urazení hrdosti a mena rodiny.

Východ Turecka ostáva naďalej veľmi tradičný, nábožensky orientovaný a takisto nevzdelaný. Život na dedine znamená pre mužov vysedávanie v čajovni a pre ženy štyri steny domu. Ľudia nemajú prácu, za to však more času na klebety. Stačí aj najmenšia zámienka na žiarlivosť (žena sa pridlho pozrela na cudzinca) a spustí sa pre nás až neuveriteľná peripetia ženy, ktorej záverečný rozsudok znie „smrť za poškodenie cti celej rodiny“.

„On mi povedal, že poškvrnila jeho česť a česť je pre neho všetkým. (...) Myslím, že to je hlavná príčina týchto vrážd. V dedinách, kde niet práce, peňazí ani budúcnosti, majú ľudia len česť.“

Turci – historický národ

Turecká hrdosť vyplýva z faktu, že na ich území má počiatky civilizácia. Sú národom dobyvateľov, básnikov, staviteľov či vynálezcov. Napriek tomu to nikto ani za štipku nedocenil. Až keď si Turci sňali čiapky s brmbolcami a nasadili klobúky, začal ich Západ brať vážne. Až keď sa hrajú na Európanov, začíname počúvať, čo hovoria.

Tam však narazia na stenu, ktorá ich odrazí späť, aby sa spýtali sami seba, prečo by vlastne mali byť ich tradície, ich kultúra, ich islam spiatočnícke. Prečo sa oni majú prispôsobiť?

To, akým vplyvným a ovplyvňovaným národom sú Turci, píše Witold Szabłowski ohromne pútavo, živo, vľúdne a rozumne. Neobchádza vidiek, vysokú politiku či partnerské vzťahy. Po prečítaní pre vás už Turecko nikdy nebude len destinácia výhodnej dovolenky a krajina autoritárskeho Erdoğana. Absyntovky sú skrátka eňo-ňuňo.

A ozaj, viete kto je ten vrah z mesta marhúľ? Čítajte :)

Názov: Vrah z meesta marhúľ
Autor: Witold Szabłowski
Rok vydania: 2017
Vydavateľstvo: Absynt
Prečítané v apríli 2017

Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.

Komentáre