Na tej knihe niečo je. Nevydržíte nečítať, hoci vám stále chodí hlavou, prečo je vlastne Stoner taký pútavý.
V rámci šetrenia a pomocou „medzimamičkovskej“ výmeny kníh s mojou obľúbenou Lenkou z Krupica.sk som sa dostala ku nenápadnému 280-stranovému dielu. Predtým som o Johnovi Williamsovi nepočula, takisto ani o Stonerovi. Ale obal knihy sľuboval príbeh o milovníkovi kníh (a to môžem) a takisto vydavateľ (Artforum) ma ešte nesklamal a tak som šla do toho.
Možno je to rozprávačstvom autora. Alebo možno príbehom ako takým. Zvláštne však je, že Stoner nepatrí medzi diela, ktoré by vás priklincovali ku gauču spletitosťou deja, hĺbkou zápletky alebo konfliktným hrdinom. Práve naopak. Dá sa povedať, že ide o jednoduché rozprávanie o živote vysokoškolského učiteľa.
Vyrastal v jednoduchej farmárskej rodine na počiatku 20. storočia. Rodičia ho poslali študovať poľnohospodárstvo, no ako na univerzite privoňal ku knihám a anglickej literatúre, jeho život sa s nimi spojil už navždy. Kniha popisuje jeho sedliacku neohrabanosť, ostýchavosť voči ľuďom a rozpačitosť. Ožení sa, no po čase zistí, že obaja manželia budú v zväzku nešťastní.
Čítala som a čítala a po prvých 100 stranách som sa sama seba pýtala, čo je vlastne zápletkou, kam to celé bude smerovať. Na nič som však neprišla a tak som nechala autora, nech to domyslí. Nechala som sa viesť knihou a bola som ohromená. Slová a prívlastky, ktoré autor používa, vás omámia, až zatúžite vedieť ich používať ako on. Náznaky pri všetkých dejových zvratoch sú dobre dávkované a dokonale vás vtiahnu do knihy. Autor odhaľuje malé odtienky správania ľudí, z ktorých si sami vykreslíte obraz o vnútornom prežívaní hrdinov.
Najsilnejšou časťou knihy je rozprávanie o milostnej afére s mladšou kolegyňou z univerzity. Z nej autor vyťaží najviac a vy napäto čakáte, čo z toho vzíde.
Stoner je román prekvapivo jednoduchý, no nevysvetliteľne pútavý. Nájdete v ňom tému štúdia, manželského spolužitia, túžby po vzdelávaní, lásky k učeniu a vyučovaniu a tému nenaplnených snov. Román sa odohráva na pozadí dvoch svetových vojen a popisuje, čo robí vojna s ľuďmi, ktorí sa jej priamo nezúčastňujú. Obsiahlosť tém, rozprávačstvo a štylistika, ktorú John Williams používa robí zo Stonera pozoruhodnú knižku.
Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.
V rámci šetrenia a pomocou „medzimamičkovskej“ výmeny kníh s mojou obľúbenou Lenkou z Krupica.sk som sa dostala ku nenápadnému 280-stranovému dielu. Predtým som o Johnovi Williamsovi nepočula, takisto ani o Stonerovi. Ale obal knihy sľuboval príbeh o milovníkovi kníh (a to môžem) a takisto vydavateľ (Artforum) ma ešte nesklamal a tak som šla do toho.
Možno je to rozprávačstvom autora. Alebo možno príbehom ako takým. Zvláštne však je, že Stoner nepatrí medzi diela, ktoré by vás priklincovali ku gauču spletitosťou deja, hĺbkou zápletky alebo konfliktným hrdinom. Práve naopak. Dá sa povedať, že ide o jednoduché rozprávanie o živote vysokoškolského učiteľa.
Vyrastal v jednoduchej farmárskej rodine na počiatku 20. storočia. Rodičia ho poslali študovať poľnohospodárstvo, no ako na univerzite privoňal ku knihám a anglickej literatúre, jeho život sa s nimi spojil už navždy. Kniha popisuje jeho sedliacku neohrabanosť, ostýchavosť voči ľuďom a rozpačitosť. Ožení sa, no po čase zistí, že obaja manželia budú v zväzku nešťastní.
„V štyridsiatom treťom roku života William Stoner zistil (...), že osoba, ktorú človek miluje na začiatku, je iná ako tá, ktorú miluje na konci, a že láska nie je cieľ, ale proces, v ktorom sas ľudia navzájom spoznávajú.“
Čítala som a čítala a po prvých 100 stranách som sa sama seba pýtala, čo je vlastne zápletkou, kam to celé bude smerovať. Na nič som však neprišla a tak som nechala autora, nech to domyslí. Nechala som sa viesť knihou a bola som ohromená. Slová a prívlastky, ktoré autor používa, vás omámia, až zatúžite vedieť ich používať ako on. Náznaky pri všetkých dejových zvratoch sú dobre dávkované a dokonale vás vtiahnu do knihy. Autor odhaľuje malé odtienky správania ľudí, z ktorých si sami vykreslíte obraz o vnútornom prežívaní hrdinov.
Najsilnejšou časťou knihy je rozprávanie o milostnej afére s mladšou kolegyňou z univerzity. Z nej autor vyťaží najviac a vy napäto čakáte, čo z toho vzíde.
„Keď bol Stoner veľmi mladý, myslel si, že láska je absolútny stav bytia, ktorý sa dá dosiahnuť s trochou šťastia. Ako zrelý muž sa rozhodol, že to je oltár falošného boha, ku ktorému by mal človek vzhliadať pobavene a neveriacky, s jemne familiárnym pohŕdaním a rozpačitou nostalgiou. Teraz, ako muž v strednom veku, začal zisťovať, že láska nie je ani požehnanie, ani ilúzia. Chápal ju ako akt zavŕšenia seba samého.“
Stoner je román prekvapivo jednoduchý, no nevysvetliteľne pútavý. Nájdete v ňom tému štúdia, manželského spolužitia, túžby po vzdelávaní, lásky k učeniu a vyučovaniu a tému nenaplnených snov. Román sa odohráva na pozadí dvoch svetových vojen a popisuje, čo robí vojna s ľuďmi, ktorí sa jej priamo nezúčastňujú. Obsiahlosť tém, rozprávačstvo a štylistika, ktorú John Williams používa robí zo Stonera pozoruhodnú knižku.
Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.
Komentáre
Zverejnenie komentára