Málo farebné knižky, ktoré je škoda prehliadnuť

Skúsili ste už niekedy na deťoch ilustrácie, ktoré nehýria farbami? Knižky, ktoré sú na prvý „omak“ až príliš jednoduché. My sme také prečítali a, čuduj sa svete, s veľkým úspechom!

Detské srdiečko piští po princeznovských príbehoch. Len nech je knižka ružová a hrdinkou je dievčatko. Chlapci sa zase v kníhkupectve nedajú odlákať od dinosaurých skaziek alebo statočných bojovníkov. Ale sme to napokon my, kto ich má usmerniť a učiť. Čo im podsunieme, taký vkus a náklonnosť ku kvalite v nich vychováme.

Pridáte sa aj vy k tomuto pokusu na vlastnom dieťati?

Zadovážte mu jednu knižku, o ktorej viete, že je kvalitná obsahom, hoci je nenápadná, s málo farbami a jednoduchými ilustráciami. Ak zaujme, skúšajte ďalej. Ak nezaujme, skúšajte tiež. :)

Tieto minimalistické ale veľmi prívetivé knižky bez problémov zaberajú u nás.


Pre maličkých začínajúcich čitateľov je O malej Aničke. Je to klasika, ktorú si možno pamätáte aj zo svojej detskej knižnice. Hodí sa vám, ak potomok pomaly vyrastá z leporela, keďže v sebe obsahuje príbeh (vlastne dva), je milá (malé dievčatko), poučná (predmety, orientácia v priestore), na každej dvojstrane ponúka obrázok a málinko textu. My sme mali jej historickú verziu z roku 1988, kde je o jeden príbeh navyše. Okrem toho má ešte jednu výhodu. Dá sa čítať spoločne aj so starším súrodencom. Z nejakého dôvodu tá jednoduchá rozprávočka, ktorá v sebe nenesie žiadne posolstvo, zaujme aj väčšie deti.

Deti milujú kamene. Väčšinou vonku. Ale práve to je skvelý dôvod, prečo ich personifikovať do knižky, ako to urobili v Ako Kamienočka a Kamienočko hľadali kamaráta. Je to presne tip knižky, po ktorej nesiahnete ani vy, ani dieťa, ak má na výber iné megafarebné rozprávky. Bola by však škoda, neprečítať ju. Zámerne nepíšem „listovať“. Obrázky (sú to fotografie) si treba užiť pomaličky na každej stránke a dopátrať sa k tomu, ako si hrdinovia toho kamaráta našli. Rozuzlenie je prekvapivé a zahreje pri srdci. Odkedy ju čítame, tvarujeme si na ihrisku skalkohada a skalkokoníka.

Knižky Arnolda Lobela sú klasika, a to kvalitná. Veď nie nadarmo sú vypredané všetky jeho diela. Avšak jedna voľná sa predsa len nájde – Myšacia polievka. Lasica uloví myšku a tá ju prekabáti pomocou štyroch rozprávok. Príbehu nechýba humor, vľúdnosť, nadhľad. My knižku čítame na jeden hlt, hoci sa skladá zo 4+1 mikropríbehov. Obálka syna síce na prvý šup nezaujala, ale pri čítaní ani nedýchal. Od čias tejto knižky servírujem deťom polievku už iba so slovami: „Nech sa páči, štyri rozprávočky do chutnej polievočky“.

No a napokon svižná knižka, ktorá je enormne poučná a láskavá. Strom, ktorý dáva vás samých prekvapí. Je to detská literatúra, pri ktorej sa aj rodič zamyslí a na prvé prečítanie stratí slová. Na každé ďalšie prečítanie si spolu s dieťaťom uvedomíte, ako dôležité je dávať nielen brať a že aj „neľudia“ majú svoju hodnotu. Výhodou z pohľadu dieťaťa je, že sa číta rýchlo a je to dobrá voľba pre škôlkára, ktorý len tak pri hocičom neobsedí. Je to určite investícia v rámci vašej knižnice.

Ak máte obavy, či riskovať kúpu nefarebných a málo akčných knižiek, skúsiť to môžete najskôr v knižnici. Bratislavská Mestská knižnica má dobrý výber (okrem Kamienočky všetky spomenuté knižky majú) a rada mám aj našu domácu Karloveskú knižnicu. Škoda neskúsiť to, čo poviete?

Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.

Komentáre