Piata loď je o tom, ako veľmi odlišný je svet detí

V marci si film Piata loď možno pozriete v kine. Tu je zopár dôvodov, prečo si jeho knižnú predlohu najprv treba prečítať.

Knižka pred pár dňami vyšla už po štvrtý raz, vo filmovej edícii. O týždeň ide do kín. Ja som sa k nej dostala teda v najlepšom – v čase keď sa o nej hovorí viac ako keď získala „len“ literárne ocenenia. A dobre mi tak. Tak ako pri viacerých naposledy prečítaných knižkách si vravím, že aspoň dozrel čas aj ja. Piata loď totiž hovorí o tom, ako veľmi odlišný je svet detí a prečo mu vlastne vôbec nerozumieme. Nech vás to však nefrustruje. Už len to, že sa zamýšľame nad niečím takým, je znakom, že si pomaly šliapeme cestu k pochopeniu a uznaniu tých našich malých úžasných bytostí.

1. Deti nevedia, čo je zlo

Deti sú kruté, niekedy agresívne, nemajú empatiu. Riadia sa cieľom a okolnosti a prostriedky sú im ukradnuté. Napriek tomu v skutočnosti nedokážu robiť zlo. Pretože nevedia, čo to zlo je. Úplne malé deti vám na ulici urobia scénu, možno vás aj udrú. Ale nerobia to preto, aby vám ubližovali. Ukážu prstom na tučného uja, lebo to tak cítia a empatii sa učia až od nás a postupne. Keď niečo cudzie zoberú, je to v dobrej viere, že to oni alebo niekto iný bytostne potrebuje.

„Problém bol, že za moju stovku som toho nemohla nakúpiť veľa. Tak som napchala jeden balík plienok Kristiánovi do prázdneho ruksačika, zo škatule som vytiahla vrecko sušeného mlieka a strčila si ho pod bundu.“

2. Maličkosť = dôležitosť

Pre deti je všetko smrteľne dôležité. Každá epizódka počas dňa má práve najvyššiu urgenciu a závažnosť. Cítiť to spolu s dieťaťom znamená učiť ho byť vnímavým k okoliu a v neposlednom rade budovať si s ním dôverný a otvorený vzťah

„Nechcela som chodiť za ňou s tým, že v mojej posteli leží nejaký pán, ktorý sa mi nepáči (...). Neverila, že ja, taká malá, mám nejaké problémy. Tvoje problémy, Jarka, nie sú problémy. To súlen také srandičky. Srandičky-sračičky.“

3. Veľkáči

Všetko je pre ne veľké. Aj oni sa chcú cítiť veľkí a dôležití. Tento pocit je dôležitou súčasťou detstva. Ak im ho vezmeme a pripustíme, že nám zavadzajú a bez nás sú nič, budú sa aj ďalej v živote cítiť slabí a druhoradí.

„Úloha mamy sa mi rýchlo zapáčila (...). Cítila som sa byť veľká, zodpovedná, obetavá a dobrá, ako správna mama z nejakej prváckej básničky.“

4. Láska s podmienkami

Tomuto prístupu sa často rodičia prirodzene nevedia vyhnúť. Mám ťa rada, lebo si šikovná, lebo poslúchaš. A čo keď sa dieťaťu nedarí alebo sa nespráva podľa našich predstáv? Pripustíme, že ho máme menej radi? Keď čítam Piatu loď, vidím, aká môže byť láska s podmienkami strašná. Dieťa sa túži zapáčiť vlastnému rodičovi a hrať sa pred ním na niečo. Alebo s rodičom radšej nič nezdieľa, aby pôsobilo bezproblémovo.

„Ty mi budeš vymieňať plachty a ja ťa nechám bývať v mojom byte (...). Rodina fungujúca na báze výmenného obchodu. Nič dobré sa z týchto kšeftíkov nezrodilo“

Román Piata loď je miestami desivým príbehom o dievčatku, ktoré vie, aké je to byť odložená, trpená a prehliadaná. Miestami sa radujeme situáciám, keď sa v dievčati objaví vyrovnanosť, miernosť a láska – cnosti, ktoré samo nikdy neodpozorovalo a nedostalo. A často nás situácie v knihe učia, ako nevychovávať svoje deti. Príbeh Jarky má korene v skutočných osobách a udalostiach, hoci sa vám možno zdá až príliš drsný a neuveriteľný.

Piata loď je jednoducho skvelá. Ocenila som aj to, že záver ostal tak trochu nevypovedaný. Monika Kompaníková dobre vedela, ako skončiť, aby dopovedanie nezatienilo silný odkaz v deji.

Obdivujem spisovateľov, ktorí dokážu príbeh dávkovať postupne, preskakujúc z jedného obdobia do ďalšieho a pritom všetko pôsobí konzistentne a zrozumiteľne. Bola by škoda o tento (a ďalšie) zážitky prísť. Preto čítajte prv, ako uvidíte Piatu loď vo filmovom spracovaní.

Názov: Piata loď
Autor: Monika Kompaníková
Rok vydania: 2017
Vydavateľstvo: Artforum
Prečítané v marci 2017

Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.