Vojde kôň do baru je výborná jednohubka

Máte radi stand-up vystúpenia? Z tohto knižného sa budete chvíľu spamätávať.

Siahnite po Vojde kôň do baru, keď hľadáte knižku-jednohubku. Tak je totiž písaná a autor to spravil veľmi prešpekulovane. Žiadne kapitoly, aby ste si náhodou nevydýchli, žiadna označená priama reč, aby ste udržali pozornosť a precítili každý odtienok správania hrdinu. Cítite sa, akoby ste sedeli priamo v bare a boli svedkom Dovaleho životného vystúpenia.

Sprvu to ale tak nevyzerá. Neviete, čo z jeho vystúpenia vzíde. Miestami sa zdá, že ľudia hrajú s ním jeho hru a zaujal ich. Časom však odchádzajú, buď preto, lebo ich bytostne urazil alebo nechápu, čo má jeho čudné a nesúrodé rozprávanie znamenať. Tí, čo však ostanú do konca, budú prekvapení.

Hlavný hrdina na pódiu vystrieda polohu komedianta, tyrana, rozprávača vlastného osudu, šibnutého, trápneho, posmešného. Ľudia sa s ním smejú, búchajú do stolov, cítia voči nemu odpor, hneď na to s ním súcitia a nechávajú sa viesť jeho náladami.

Grossmanovo majstrovstvo je v tom, ako slovami zachytil všetky druhy mimiky a pohybov Dovaleho. Vtiahol ma do pocitov publika. Avšak aj do hrdinovho cítenia.

„Akoby čerpal silu zo svojho príbehu a v zápätí akoby mu silu odčerpával“

Rozprávač má dôležitú úlohu. Pomáha nám odhaliť nám viac z pozadia toho, ako a prečo sa Dovale tak prečudesne správa. Vďaka nemu prídeme na to, že vystúpenie, na ktorom sme prítomní, je vlastne účtovanie so sebou samým.

„Urobili ste pre mňa dnes večer veľmi veľa, keď ste zostali. Všetko si zrazu pamätám.“

Viac spoilerov nebude, neskazím vám zážitok z čítania. Na záver už len odporúčam nájsť si na knižku veľa nerušeného času. Ja som ju čítala na nemocničnej posteli. Vtipy a irónia v nej mi asi pomohli vytriezvieť z narkózy J.

Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.