K čítaniu tejto nádhery ma motivoval až fakt, že vyšlo jej pokračovanie Dejiny škaredosti. Hanba mi.
Ako dlhoveký priaznivec Umberta Eca (hoc, nie všetky jeho diela sa ľahko čítajú) som vedela, že kniha bude napísaná náučne, no s citom. Dejiny krásy obsahujú základné poznatky o estetickom myslení človeka. Toto minimum je úplne postačujúce k tomu, aby ste sa mohli považovať za osobu sčítanú.
Prečo a čo ľudia kedy vyobrazovali a považovali za krásne, aký bol ideál krásy v stredoveku, či počas romantizmu. Je to taká malá encyklopédia ľudstva.
Veď čo o nás napovedá viac, ako estetika.
Napriek tomu, že obsahuje množstvo obrázkov, citátov a iných vsuviek, nemôžem povedať, že je to čítanie na jeden dúšok. Ja som si robila prestávky a častokrát prečítala niektoré časti aj niekoľko krát a potom, so želaním preniknúť hlbšie, ostať v určitej epoche trošku dlhšie, pochopiť ako ľudia zmýšľali, som sa bála otočiť stránku s vedomím, že bude nasledovať iný smer a iný pohľad na svet a krásno.
Veď predsa každá generácia sa chrbtom stavia ku všetkému čo ju predchádzalo. Tak ako klasicizmus kruto zavrhnutý romantizmom, bol aj romantizmus odhodený realistami.
Užívala som si knihu a čítala ju teda veľmi pomaly, aby som nemala pocit, že som prebehla dejinami, ale že som skutočne ich súčasťou.
Komentáre
Zverejnenie komentára