Ak ste mohli Piatu loď, útlu novelu Moniky Kompaníkovej Na sútoku si musíte prečítať tiež. Opäť oživí myšlienky o zvláštnych rodinných vzťahoch, svojskom prežívaní v detskej dušičke a krutosti dospelých voči malým.
Po prečítaní Kompaníkovej Piatej lode, must-read v súčasnej domácej tvorbe, som písala, aké zničujúce pre dieťa je podnecovať mu lásku a nezaujímať sa. Hlavná hrdinka si tu vytvorila svoj šťastný svet, na ktorom chcela ukotviť tú svoju lodičku s vlastnou šťastnou rodinou.
Na sútoku to zobralo z iného uhla. Na jednej strane stojí dievčatko vyrastajúce s otcom-alkoholikom. Dievča sa snaží byť pre otca akousi ochrankyňou. Kontrolovať, či po šichte v práci a šichte v krčme stále dýcha v posteli alebo sa bez slov vytratil. Predčasne dospieva, hoci má v hlave stále sny o ružových šatách a aplauze z hľadiska.
„V domácnosti s tichým mužom sa dieťa stane citlivejším"
Na druhej strane máme dospelú hrdinku príbehu – slobodnú matku. Detstvo je krásna a osobná záležitosť a pri tejto postave si uvedomíme, aké podstatné sú maličké prejavy dôvery a istoty. Stačí len, že nás rodič neodmietne podržať, keď si chceme omočiť ruku vo fontáne.
„Ako vidíš ten sen? (...) – Pýtala som sa ho. – No tak. Keď spím, oči sa mi prevrátia dozadu a ja sa pozerám na to, čo mám vo vnútri. V hlave. – Odpovedal bez zaváhania, s úprimnou odzbrojujúcou samozrejmosťou.“
Vyvrcholenie príbehu prichádza na očakávanom mieste (keďže celý dej smeruje k ich vzájomnému stretnutiu), ale predsa prekvapivým spôsobom. Postavy akoby splynú. Alebo sa vymenia? Spoločného majú viac než dosť, no pri tomto čítaní treba rozmýšľať srdcom. Aj rozuzlenie si preto každý dotvorí sám. Medzi riadkami je toho v knižke až-až, a to ju robí skvelou.
Na záver ešte výstižné želanie všetkých zaneprázdených napísané veľmi symbolicky:
Názov: Na sútoku
Autor: Monika Kompaníková
Rok vydania: 2016
Vydavateľstvo: Artforum
Prečítané v marci 2017
Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.
Komentáre
Zverejnenie komentára